Ekonomická a mentálna hodnota mestských stromov a zelených plôch

Ekonomická hodnota stromov a zelených plôch

Chladenie: Ako sme v posledných rokoch čoraz viac a takmer v každom ročnom období zažívali, priemerná teplota neustále rastie. Zároveň sú zelené plochy schopné zmierniť tento vplyv, pretože ako je všeobecne známe, stromy dokážu prostredníctvom evaporácie chladiť svoje okolie. Napríklad dospelý dub je schopný prijať a odparovať až 400 litrov vody za deň, čím vytvára intenzívny chladiaci efekt. Vďaka tomu môžu budovy výrazne znížiť náklady na klimatizáciu.

Záplavy: Mestská modrá a zelená infraštruktúra, ako sú napríklad dažďové záhrady, zelené strechy, infiltračné priekopy a retenčné jazierka, zohravajú dôležitú úlohu nielen v zmierňovaní tepla, ale aj v prevencii záplav zadržiavaním zrážok a zmiernením povrchového odtoku. Počas prudkých búrok alebo silných búrok je kritické, aby voda nezlieva všetka naraz z spevnených povrchov, pretože to môže viesť k preťaženiu kanalizačnej siete a následne k záplavám, čo je v Budapešti čoraz častejšou problematikou.

Psychologická hodnota stromov a zelených plôch

Mestné zelené plochy majú pozitívny vplyv nielen z ekonomického hľadiska, ale podľa súhrnnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie pozitívne ovplyvňujú aj fyzické a duševné zdravie mestských obyvateľov. Napríklad znižujú stres, hluk a teplo, ako aj posmertnosť spôsobenú chorobami dýchacieho systému, srdca a ciev, zlepšujú kvalitu vzduchu a poskytujú vynikajúci priestor pre sociálnu interakciu. Spomeňme si len na pikníky na Ostrove Margit alebo na bozky v skrytých záhradách mesta.

Duševné zdravie je medzi mestskými obyvateľmi zvlášť dôležité, pretože početné výskumy už preukázali, že popri samote, izolácii a strese majú mestskí obyvatelia o približne 40% vyššie riziko depresie a o 20% vyššie riziko úzkosti v porovnaní s obyvateľmi vidieka.

Okrem sociálnych vzťahov poskytujú stromy a zelené plochy aj vynikajúce príležitosti na pohybové aktivity. Výskumy preukázali, že blízkosť mestských zelených plôch pozitívne ovplyvňuje nielen pravdepodobnosť fyzickej aktivity, ale aj jej frekvenciu. V súlade s tým bolo zistené, že ak je k dispozícii viac zelených miest, mestskí obyvatelia sa môžu motivovať k aktívnejšiemu životnému štýlu.

Zdravšia spoločnosť má oveľa nižšie zdravotnícke náklady, takže zelené plochy prispievajú aj z tohto hľadiska nepriamo k ekonomickej stránke udržateľnosti miest.